Centra pre pomôcky

Každý, kto potrebuje k zlepšeniu kvality svojho života pomôcku, či už vozík, načúvací aparát, alebo chodíko a podobne má svoje neblahé skúsenosti s vybavovaním poukazu na zdravotnícku pomôcku. Že systém poskytovania pomôcok cez verejné zdravotné poistenie je na Slovensku nesystémový, byrokratický a predražený mnohí vedia. Že to poškodzuje najmä toho, koho sa to priamo dotýka, to už málokto zo zodpovedných pripúšťa. Že sa dá riešiť aj problém s poskytovaním pomôcok, tak aby sa pomohlo najmä osobe s postihnutím nám dokazujú príklady.

Centrum pre pomôcky 

Problém s poskytovaním pomôcok pre postihnutých vo Švédsku neexistuje v tej podobe ako ho poznáme na Slovensku  a poskytovanie pomôcok je založené na úplne inom systéme.

Príklad:

 V meste Skövde  je  Centrumpre pomôcky CpP). Toto centrum je hlavným stanom kraja, kde sú umiestnené všetky druhy pomôcok potrebných pre rôzne druhy postihnutia, ale najmä pre imobilných, na vozíkoch. 

 (viď foto na linku: : www.csz.sk/?str=detailSvedsko&sprava=1&koniec_vyberu=7)

V okresných mestách sú pobočky, kde sú sklady menšie. Ak pobočka nemá nejakú pomôcku pracovník môže z hlavnej centrály vyzdvihnúť  pomôcku alebo sa objedná, prípadne vyrobí, upraví presne na mieru postihnutého človeka. Pomôcky idú vždy cez hlavné centrály do pobočiek.

Budova centra ako väčšina budov podobného typu je prízemná,  vstup automaticky na fotobunku a bezbariérový. Vo vnútri budovy je  samozrejme bezbariérová toaleta. V prijímacej hale je pult cez ktorý sa dohovoríte s informačnou službou bez problémov aj keď sedíte na vozíku, prispôsobený výške človeka sediaceho na vozíku.

Pomôcky vo Švédsku sa zapožičiavajú. To znamená, že postihnutého konkrétny pracovník vyškolený na pomôcky oboznámi s možnosťou, aké pomôcky by mu pomohli uľahčiť život, aký vozík by mu bol najvhodnejší. Postihnutý má vopred možnosť pomôcku nielen vidieť, ale aj odskúšať a až potom sa môžete rozhodnúť, či mu vyhovuje a či ju môžu zabezpečiť. Ak  po čase, či po niekoľkých mesiacoch, rokoch pomôcka nevyhovuje môže ju do CpP vrátiť a dostane znovu takú, aká je vhodná a potrebná v danej  situácii postihnutého. Pomôcky nekončia v uzavretých skladoch a pivniciach, či doma na povale postihnutého, ale pomôcku si môže aj nechať postihnutý ako náhradu.

Vo Švédsku sa v CpP pomôcky repasujú a  znovu dávajú do obehu, nepoužiteľné pomôcky sa automaticky vyraďujú. Ak si chce postihnutý pomôcku „po životnosti“ ponechať, tak si ju ponechá. Všetko je však pod kontrolou a pomôcky majú svoje inventárne číslo.
V CpP je tzv. prijímacia hala, kde sa používaná vrátená pomôcka napr. vozík, očistí, umyje, potom ide servisnej haly, kde sa skontroluje funkčnosť a bezpečnosť vozíka či inej pomôcky, menia sa opotrebované alebo poškodené súčiastky. Vyleští sa, dostane svoje nové evidenčné číslo a znovu je k dispozícii na používanie.

V ďalšej časti centra je úpravovňa pomôcok, kde sa pomôcky a teda aj vozíky upravujú na mieru, podľa individuálnych potrieb samotného postihnutého človeka. V  centre sú k dispozícii aj všetky náhradné diely a oprava pokazeného vozíka prevažne netrvá dlhšie ako týždeň. Batérie do elektrických vozíkov sa vymieňajú po životnosti bezplatne.

Systém poskytovania pomôcok vo Švédsku teda nie je závislý na lekárovi, na vyplňovaní rôznych poukazov, tlačív na výnimky a chodení od lekára cez poisťovňu po distribútora,  ale je to úlohou a povinnosťou  vyškoleného personálu centier, ktoré sú po celom Švédsku. Takto vyškolený pracovník príde domov k postihnutému,  kde zisťuje potreby postihnutého, ktorého má na starosti.

Samosprávny kraj financuje hlavné centrá pomôcok a pobočky sú financované obcami (komúnami).

Vo Švédsku platí princíp solidarity a to tak, že na 10 000 obyvateľov pripadá priemerne  61 postihnutých. Ak má niektorý okres menej postihnutých, tak je finančne solidárny s okresom kde je viac postihnutých ako 61.

Činnosť Centier pre pomôcky

Vo Švédsku upravuje systém poskytovania pomôcok zákon o zdravotnej starostlivosti. Štátna organizácia pod názvom Inštitúcia pre pomôcky je koordinátorom, kontrolným orgánom , sleduje ako funguje v obciach a krajoch výdaj pomôcok. Zaoberá sa aj vývojom v oblasti pomôcok. ( https://www.hi.se)

Kraje (24) majú na starosti zosúladenie vydávanie pomôcok. Obce (komúny) majú podobnú činnosť pre určitý počet obcí.

Priama činnosť centier je:

-        dodať pomôcku,

-        konzultácia o pomôcke,

-        servis pomôcok,

-        vývoj pomôcok.

Dodanie pomôcky - znamená, že sa robí výberové konanie firiem, ktoré ponúkajú pomôcky. Zabezpečuje sa sklad pomôcok, preprava pomôcok, repasovanie pomôcok a odovzdanie pomôcok klientovi.

Konzultácia - znamená, že vyškolený pracovník radí postihnutému, ktorá pomôcka je pre neho vhodná a je  podpornou osobou pre klienta. Konzultanti robia poradenstvo v oblasti pomôcok a vedia správne navrhnúť potrebné pomôcky. Poradenstvo okolo pomôcok je komplexné, to znamená, že ak je niekto odkázaný na vozík, vyberie sa nielen vhodný typ vozíka, ale ak je potrebná aj vhodná antidekubitná sedačka, zdvihák, polohovacia posteľ,  a všetko čo uľahčí mobilitu postihnutého, či odľahčí manipuláciu s postihnutým tak sa mu navrhne a prizná. Keď niekto potrebuje vozík, ponúkne sa mu štandardný typ, ak je však  potrebné prispôsobí sa potrebám postihnutého na mieru, čo a deje v CpP. Pracovníci majú určený svoj obvod, takže poznajú svojich postihnutých i seniorov  a ich potreby.

Servis pomôcok – znamená, že sa zabezpečuje oprava pomôcok nielen keď sa pokazí, ale priebežne sa zabezpečuje kontrola bezpečnosti a funkčnosti pomôcok a ich servis.

Vývoj pomôcok – znamená, že sa zabezpečujú a vyvíjajú pomôcky na mieru, nové podľa najnovších technológií.

Aké profesie zamestnancov sú v CpP:

-        technici, inžinieri,

-        konzultanti ,

-        personál na obsluhu skladu,

-        nákupcovia pomôcok,

-        administratívni pracovníci.

Technici a inžinieri riešia pomôcky, ktoré je treba prispôsobiť na mieru postihnutého alebo vyrobiť úplne novú pomôcku, majú technicky zamerané vzdelanie.

Konzultanti majú vzdelanie ako ergoterapeuti, rehabilitační pracovníci, ale patria sem aj logopédi, zdravotná sestra  a podobne.

Personál v sklade má na starosti repasáciu pomôcok, údržbu a vydávanie pomôcok.

Nákup pomôcok sa uskutočňuje cez výberové konania.  Dodávatelia musia mať certifikáty na pomôcky, katalógy pomôcok, kde je prehľad pomôcok s podrobným opisom pomôcok.

Vzdelávanie zamestnancov CpP je povinné a celoživotné.

Osoby so sluchovým postihnutí a osoby so zrakovým postihnutím majú zvlášť centrá pomôcok, tieto výlučne hradí kraj.

Vydávanie medicínskych pomôcok robia centrá pomôcok, ale sú pod dozorom inej inštitúcie.

Štatistické informácie:

Vo Švédsku používa z celkového počtu obyvateľov 10 % ľudí pomôcky, z toho je 70% ľudí nad 65 rokov, ktorí používajú pomôcky.

Indikácia (zdravotná) na poskytnutie pomôcky:

-        jedine je to  postihnutie obmedzujúce mobilitu, komunikáciu a pod. (neurologické a reumatologické ochorenia, vrodené postihnutia, postihnutie spôsobené úrazom a iné), podľa diagnózy, ktorú potvrdí lekár.

Najväčšie náklady zo všetkých pomôcok sú vo Švédku na pomôcky zabezpečujúce mobilitu postihnutého.

Údaje (2005)

Vo veku 16 – 80 rokov sa poskytlo 6% mužom a žien  jednoduché pomôcky (palice, barle, chodítka atď.,)

Podiel poskytnutých  mechanických vozíkov:

Podiel poskytnutých elektrických vozíkov:

Vo veku nad 85 rokov a starší používajú rôzne druhy pomôcok a to v 71% ženy a 56% mužov. Polovica zo žien v tomto vekovom rozmedzí používa chodítka a štvrtina mužov.

DETI

40% detí s telesným postihnutím  používa na mobilitu vozík.

Od 0 do 17 rokov je evidovaných 8000 detí, ktoré potrebujú pomôcky. Najčastejšou skupinovou sú deti s detskou mozgovou obrnou (40%), ďalšie skupiny tvoria po poškodení miechy, nervovosvalové ochorenia a poškodenie pohybového aparátu. Z poskytnutých vozíkov postihnutým deťom vo veku 0-17 rokov je poskytnutých  5% mechanických a 10% elektrických.

K iným užívateľom patria pomôcok napr. postihnutí s poruchou reči, problémami s komunikáciou, kde sa poskytujú komunikačné pomôcky,   kognitívne na rozvoj kongitívnych schopností (napr. u autisitov) , medicínske pomôcky ( od inzulínovej pumpy až po prístroj na pľúcnu ventiláciu atď.).

Poskytnutie pomôcok

Pomôcky sa zapožičiavajú na dlhodobé užívanie u trvalých a chronických stavov a na krátkodobé užívanie (napr. po zlomenine nohy, po operácii, u starších postihnutých a pod.). Krátkodobé užívanie je spoplatnené symbolickou sumou (barle, vozík na prepravu, ale aj napr. polohovacia posteľ na užívanie na krátky čas...).

Nad činnosťou Centier pre pomôcky dohliada výbor, ktorý rozhoduje o personálnej politike, financovaní pomôcok, rozdelení zodpovednosti medzi kraje a obce, zodpovednosti za výdavky, za inventár a štatistické údaje.

Zodpovednosť za pomôcku (postele, zdviháky, vozíky, komunikačné pomôcky, kongitívne pomôcky)nesie konkrétne Centrumpre pomôcky. Postihnutá osoba  môže mesiac používať poskytnutú pomôcku na odskúšanie či mu vyhovuje, ak mu nevyhovuje, po mesiaci ju vráti a dodá sa iná, vhodná. Napr. na rám vozíkov je až 10 ročná záruka, kvôli bezpečnosti vozíkov, to znamená, že pomôcka sa môže vrátiť naspäť výrobcovi, ak sa zistí že nevyhovuje behom toho mesiaca, takže centrum pomôcok ju nemusí kúpiť, ale centrum pomôcok zaplatí symbolický poplatok výrobcovi.

Za medicínske pomôcky majú zodpovednosť kliniky, ktoré sledujú pacienta, jeho zdravotný stav , nastavenie správneho chodu pomôcky, servis /napr. ventilátor na dýchanie...).

Pomôcky pre inkontinentných – má na starosti priamo fyzická osoba - kontaktná osoba o ktorej postihnutý vie, že k nej patrí, zavolá telefonicky, že potrebuje napr. vložky, podložky a podobné veci  a tieto sa doručujú až do domu postihnutého.

Pomôcky a veci pre inkontinentných hradia kraje v rámci svojho zdravotného systému a zabezpečuje ich súkromná  firma, napr. v kraji Västra Götaland. Súkromná firma nemusí mať zmluvu v inom kraji!. Nie sú súčasťou Centier pre pomôcky, ale sú súčasťou zdravotníctva a zákona o zdravotníctve).

Centrá pomôcok nie sú výlučne štátne a môžu byť zabezpečované aj súkromnou firmou. Napr. viac obcí má zmluvu s jednou (tou istou) firmou na poskytovanie pomôcok.

Parametre pre to kto bude pomôcky uhrádzať (kraj alebo obec):

 bývanie (či býva postihnutý jedinec doma alebo v domove sociálnych služieb a podobnom zariadení),

-        aký typ pomôcky potrebuje,

-        vek ,

-        vydá sa rozhodnutie o pomoci,

-        určí sa kto poskytne pomôcku kraj či obec.

Príklad ako je to v Štokholme:

Kraj má 1,9 mil. obyvateľov z tohto 181 000 ľudí je 65 – 79 ročných (10%) a nad 80 rokov a viac je  85 000 ľudí čo tvorí 4% obyvateľov.

Kraj má 26 komún (obcí), najväčšia má 18 mestských častí so 771 00 obyvateľmi  a najmenšia obec má 8 354 obyvateľov.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť o pacientov patrí obci a je zabezpečovaná obcou (komúnou) . Všetko ostatné okolo pomôcok je zabezpečované krajom v Štokholme.

Personál v Centrách pre pomôcky (juh):

Celkový počet zamestnancov: 100

Technici a inžinieri: 32

Konzultanti: 28

Logist. personál:27

Ostatní :11

Súkromná firma (sever): počet zamestnancov 110

Technici, inžinieri: 25 (+2)

Konzultanti:28 (+3)

Iný:nevedia

Logist. pac.: 30 (+2)

Nákup: 1 (+1)

Finančné prostriedky na činnosť centier  sú poskytované z kraja ( u nás VÚC) na základe podpísaných zmlúv.

CpP Štokholm (juh) má k dispozícii 202,3 mil. švédskych korún (20 230 000 €) ročne.

Súkromná firma Štokholm (sever): 250 mil. švédskych korún (25 000 000 €) ročne.

Príjem z požičaných pomôcok je 152, 3 mil. švédskych korún.

Štatistika (2006): Štokholm

Pre telesne postihnutých bolo vydaných 4703 špeciálnych pomôcok  na mieru postihnutého, ako aj komunikačné, kognitívne a medicínske pomôcky.

Napr. kraj Västra Götaland  má šesť centier, z toho dve centrá menšie a 4 centrá normálne. Okrem toho majú centrá pomôcok obce, ale viacero obcí má len jedno centrum o ktoré sa finančne delia. Tento región má 1,5 mil. obyvateľov so 49 obcami.

V regióne Västra Götaland pracuje na komunálnej úrovni (obecnej) 1400 pracovných terapeutov. To znamená, že na každého pripadá 11 000 obyvateľov! 10% obyvateľov používa pomôcky, jeden pracovný terapeut má okolo 100 klientov.

Títo pracovný terapeuti sú poverení  navrhovať úpravu bývania a pracoviska podľa potrieb postihnutého človeka.Pracovníkov  v pobočkách  financujú (obce) komúny. Pracovní terapeuti majú svoje kancelárie v týchto pobočkách. Napr. v lete príde do mesta Lidköping veľa turistov, hostí, ktorí potrebujú pomôcku a tá sa im zapožičiava. Preto tam majú vtedy zamestnaný aj externý personál, žiakov zo škôl, aby zvládli všetky žiadosti na vybavenie pomôcok. V CpP mesta  Lidköping je cca osem  zamestnancov okrem pracovných terapeutov. Mnohí zo zamestnancov patria k postihnutým. CpP zamestnávajú postihnutých, napr. opravujú vozíky a podobne.

Vo všetkých  CpP majú 174 zamestnancov a k dispozícii  346 mil. švédskych korún ročne na všetky pomôcky, okrem pomôcok na inkontinenciu. Na inkontinentné pomôcky je vyčlenená zvlášť suma vo výške 160 mil. švédskych korún.

Štatistika sa robí a vedie celoštátne, aj v krajoch a obciach. Presne sa vie koľko postihnutých je v tom ktorom kraji, obci, o ich servis sa stará skupina vyškolených pracovníkov, (ktorí majú svoje obvody) a nemôže sa stať, žeby niekto nedostal pomoc, pomôcku, alebo že by dostal nevhodnú pomôcku. Za to sa prísne trestá a na to dohliadajú ďalšie vyššie inštitúcie. Vo Švédsku je prvoradou povinnosťou zabezpečiť pre postihnutého všetky potrebné pomôcky, ktoré mu uľahčia napr. mobilitu, komunikáciu a zlepšia tak kvalitu života, aby mohol dôstojne žiť ako človek.

Z materiálov švédskych inštitúcií spracovali:

Ivan Björn, Švédsko

Ľudmila Gričová, Slovensko